Detské a vrodené ochorenia
Neboli nájdené žiadne produkty.
Polovicu mojich pacientov tvoria deti. Ak je dieťa už staršie, pracujem priamo s ním. Vždy pritom veľmi rád pozorujem, ako sa spolu s dieťaťom, ktoré sa lieči, menia aj jeho rodičia. Práca s deťmi je ľahšia a zaujímavejšia, ako s dospelými. Deti ešte myslia slobodne, nie sú obmedzené každodennými starosťami a rôznymi zákazmi. Sú veľmi vnímavé a veria na zázraky. Ak je dieťa ešte maličké, pracujem s rodičmi. Keď sa rodičia začnú meniť, dieťa vyzdravieva.
Už dávno sa vie, že rodičia a deti na informačno-energetickej úrovni tvoria jeden celok.
Dospelí sa ma často pýtajú: „Pán doktor, ako môže dieťa vedieť o našich problémoch, keď ich pred ním tajíme? Pred ním sa nehádame.“
Dieťa svojich rodičov nemusí vidieť ani počuť. Jednoducho cíti všetko, čo sa s nimi deje, len to nedokáže vyjadriť slovami. Preto ak majú rodičia nejaké problémy, dieťa ochorie alebo sa začne čudne správať.
Mnohí poznajú frázu: „Za hriechy rodičov pykajú deti.“ A to je pravda. Choroby detí odrážajú správanie a myšlienky rodičov. Je veľmi dôležité uvedomiť si to. Zmenou myšlienok, názorov, náboženských predstáv a správania môžu rodičia svojmu dieťaťu pomôcť uzdraviť sa. Rodičom však vysvetľujem, že na chorobe svojho dieťaťa nenesú nijakú vinu. Chorobu vo všeobecnosti treba vnímať ako signál. A choré dieťa je jednoducho signálom pre celú rodinu.
Podľa reakcie detí sa dá usúdiť, či my dospelí robíme všetko správne. Ak dieťa ochorelo, je to signál pre rodičov. Nastal čas zamyslieť sa a spoločnými silami nastoliť rodinnú harmóniu. Choré dieťa je signálom pre matku a otca, aby sa zmenili!
Čo však zvyčajne spravia dospelí, keď im ochorie dieťa? Pochopia jeho chorobu ako signál? Vôbec nie! Napchajú doň tabletky a signál tak potlačia. Takýmto zaslepeným prístupom len zhoršia jeho stav, pretože choroba nezmizne, ale pokračuje v ničení jemnejších úrovní detského organizmu.
Deti si sami vyberajú svojich rodičov a rodičia si vyberajú deti. Vesmír vyberie konkrétnemu dieťaťu primeraných rodičov, takých, ktorí sa k nemu najviac hodia.
Uvediem príklad. Jedno celkom malé dieťa začalo mávať časté epileptické záchvaty. Na prvé sedenie ku mne prišiel s dieťaťom otec.
„Ste veľmi žiarlivý človek,“ vysvetľujem mu.
„A žiarlivosť má v sebe obrovský náboj podvedomej agresie. Keď vášmu vzťahu so ženou hrozil krach, neprijali ste tú situáciu ako podnet k tomu, aby ste niečo v sebe zmenili, namiesto toho ste začali byť agresívni. V dôsledku toho sa z vášho syna z prvého manželstva stal narkoman a dieťa z druhého manželstva máva epileptické záchvaty.“
„A čo mám teda robiť?“ pýta sa muž.
„Dieťa môže vyliečiť len jedno: musíte sa zbaviť žiarlivosti.“
„Ale ako?“ pýta sa ma.
„Dokážete to len vtedy, ak sa naučíte milovať – mať rád sám seba, svoju ženu a deti. Žiarlivosť nie je láska. Je znakom nedôvery v seba samého.
Berte manželku ako svoj odraz, a nie ako svoje vlastníctvo. Zrevidujte celý svoj život, situácie, kedy ste žiarlili a nenávideli, kedy ste sa na ženy urážali a kedy ste pochybovali o svojej mužnosti. Proste Boha o odpustenie a ďakujte mu za všetky ženy vo vašom živote, nech už konali akokoľvek. A poproste Boha, aby naučil vás, vášho syna aj vašich budúcich potomkov láske.“
Tu je iný príklad. Priviedli ku mne dievča, ktoré z ničoho nič pred polrokom začalo mať depresiu. Na psychiatrii sa jeho stav len zhoršil.
Dlho som sa rozprával s otcom dievčiny. Podarilo sa mi zistiť príčinu v otcovi. Mal v podvedomí silný program ničenia okolitého sveta. Prejavovalo sa to častými urážkami, zlosťou a nenávisťou voči svojmu osudu a iným ľuďom. Tento program odovzdal svojmu dieťaťu. Kým dievčina chodila do školy, cítila sa pomerne dobre. Len čo však dokončila štúdium, začal podvedomý program pracovať naplno a realizoval sa nechuťou k životu, teda hlbokou depresiou.
Ak je napríklad v dome často krik, ak sa rodičia alebo blízki hádajú, dieťa často reaguje zápalom ucha alebo prieduškovo-pľúcnymi chorobami. Vyjadruje tak svoje pocity a chorobou svojim rodičom oznamuje: „Venujte mi pozornosť! Pre mňa je dôležité ticho, pohoda, pokoj a harmónia v rodine!“ Pochopia to však dospelí?
Negatívne programy sa do detského podvedomia veľmi často vkladajú už počas tehotenstva. Vždy sa rodičov opýtam na toto obdobie, ako aj na to, čo sa medzi nimi dialo až rok pred otehotnením.
„Na začiatku tehotenstva ste rozmýšľali o interrupcii,“ hovorím žene, ktorá prišla na konzultáciu s dojčaťom. Nedávno sa uňho prejavila silný alergický ekzém.
„Áno, je to pravda,“ odpovie mi. „Mala som pocit, že tehotenstvo neprišlo vhod, ale muž aj jeho rodičia ma presvedčili, že dieťa treba priviesť na svet.“
„Dieťa ste síce porodili, ale v podvedomí vám zostala stopa programu jeho zničenia. Zareagovalo na to chorobou.“
„Tak čo mám teraz robiť? Dá sa mu nejako pomôcť?“
„Dám vám homeopatické lieky. Najskôr sa mu stav zhorší, ale potom sa mu pleť vyčistí. Najdôležitejšie však je, aby ste sa ,očistili‘ vy. Štyridsať dní sa modlite a proste Boha o odpustenie za myšlienky na interrupciu, za to, že ste pre dieťa nedokázali vytvoriť priestor lásky. Pomôže vám to neutralizovať program jeho zničenia. Okrem toho budete denne prejavovať lásku sebe, vášmu mužovi aj dieťaťu. A zapamätajte si, že akékoľvek urážanie sa, akýkoľvek konflikt v rodine sa okamžite odrazí na zdraví dieťaťa. Vytvorte si v rodine priestor lásky. Urobí to dobre vám všetkým.“
Myšlienky a pocity tehotnej ženy sú pre zdravotný stav budúceho dieťaťa veľmi dôležité. Myšlienky o nevhodnosti tehotenstva, strach z pôrodu, žiarlivosť, urážanie sa na muža, konflikty s rodičmi, toto všetko matka odovzdáva dieťaťu, v podvedomí ktorého z toho vznikne program sebadeštrukcie. Takéto dieťa prichádza na svet s oslabeným imunitným systémom a už pôrodnici začne trpieť infekčnými chorobami. Doktori s tým nemajú nič spoločné. Príčina sa skrýva v dieťati a jeho rodičoch. Je dôležité uvedomiť si príčiny a očistiť sa pokáním. Aj v prípade, že deti trápi nejaký veľký strach, treba hľadať príčinu v správaní rodičov.
Raz ma zavolali do jednej rodiny zbaviť deti strachu. Neskôr sa zistilo, že sama matka sa bojí – bála sa odísť z domu. A otec detí bol narkoman. Tak koho potom treba liečiť?!
A tu je ďalší príklad: jedna žena ku mne priviedla ešte celkom maličké dievčatko. Dieťa sa prednedávnom začalo báť samoty a tmy. Začali sme spolu s matkou hľadať podvedomé príčiny. Ukázalo sa, že v rodine boli veľmi napäté vzťahy a žena pomýšľala na rozvod. Pre dieťa však rozvod znamenal stratu otca, a otec je stelesnením ochrany. Matka síca zatiaľ mala len negatívne myšlienky, no dieťa na to hneď zareagovalo strachom a tým rodičom naznačilo, že sa cíti byť ohrozené. Dievčatko sa prestalo báť, len čo žena prestala uvažovať o rozvode a začala robiť niečo pre posilnenie rodiny.
Prepojenosť medzi správaním sa detí a rodičov sa dobre sleduje aj pri liečení alkoholizmu. Často za mnou chodia rodičia a prosia ma, aby som pomohol ich dospelým deťom – alkoholikom. Samotné tieto „deti“ o liečenie nemajú záujem, preto začínam pracovať s rodičmi. Skúmame podvedomé programy správania rodičov, ktoré odrážajú alkoholizmus dieťaťa, a neutralizujeme ich. Potom sa dejú neuveriteľné, hoci v podstate zákonité veci. Syn či dcéra s pitím prestanú.
My dospelí musíme pochopiť jednu jednoduchú pravdu: ak v rodine panuje láska, pokoj a harmónia, budú naše deti dokonale zdravé a spokojné. Pri najmenšej disharmónii v pocitoch rodičov sa však správanie dieťaťa aj jeho zdravie začne okamžite meniť.
Mnohí ľudia súhlasia so staromódnym názorom, že deti sú hlúpejšie ako dospelí a preto ich dospelí musia všetko učiť. Pri práci s deťmi som však zistil, že často vedia oveľa viac ako my dospelí. Deti sú otvoreným systémom, no my dospelí ich od narodenia „uzatvárame“, vnucujeme im svoje poňatie a fungovanie sveta.
V poslednej dobe som sa začal často radiť so svojím osemročným synom. Jeho odpovede boli prakticky vždy správne, jednoduché a zároveň neobyčajne hlboké. Raz som sa ho opýtal: „Dima, prosím ťa, povedz mi, čo mám robiť, aby som bol bohatý?“
Na chvíľku sa zamyslel, a potom povedal: „Musíš pomáhať ľuďom.“
„Ale veď im ako doktor už pomáham,“ namietol som.
„Ocko, ale ty nemáš pomáhať len tým chorým ľuďom, ktorí za tebou prídu do ordinácie, musíš pomáhať všetkým! A musíš ich mať rád, vtedy budeš bohatý.“
Text z knihy Vnútorné príčiny chorôb – Valerij Sinelnikov – vydavateľstvo Eugenika
Ďalšie knihy od Valerija Sinelnikova
Nemoci nevinných dětí
Po přečtení výše uvedeného mnozí řeknou: “Něco na tom může být, protože i já jsem pozoroval u nemocných některé z oněch vlastností, se kterými jsou dávány do souvislostí. Ale co nevinné děti,trpící různými nemocemi?”
U dětí mají nemoci duchovní příčinu dvojího původu.První je dána tím, že dětské duše nejsou na světě poprvé.Znamená to, že žily v těle již mnoho životů a v jejich průběhu se jim nepodařilo dosáhnout toho stupně duchovního rozvoje, aby mohly již zůstat “na onom světě” jako andělé, to jest v duchovní dimenzi – království Ježíše Krista.Proto jim byla dána možnost “reparátu” života, byly reinkarnovány.
Ze svých minulých životů si však nesou povahu a také dluhy, které zde ve hmotnosti nezaplatily.To jsou ony vrozené nemoci a dispozice k nim.Nikdo neodejde, aniž by zaplatil do posledního “groše” říkají duchovní učitelé.Proto útrapy při umírání nejsou trestem, ale milostí Boží, neboť umožňují odejít z této dimenze bez dluhu! Ti, kteří odejdou s dluhem, s tím, čemu “unikli”, se narodí a to prožívají v dětství.
Existuje ještě však ještě druhá příčina nemocí dětí.Ta je v matce a rodině. Matka je spojena s dítětem astrální porodní “šňůrou” do šestého roku dítěte a pak ještě vibračně.Je-li matka egocentrická, všechny negativní vibrace svých nálad odtlačuje na slabší konec – dítě.To znamená, čím by měla onemocnět ona, onemocní dítě.A když onemocní dítě, je zpětně “potrestána” matka.Dítě nemoc tak “nabere”.Je mu dokonce dobře, že vyvolalo zvýšený zájem matky a rodičů.U nemocí dětí, které nejsou vrozené, je třeba se podívat na matku a rodinu dítěte.Nemocné dítě je karmou matky a otce.Zdravá a šťastná matka (hlavní přínos otce) je základem zdraví a štěstí dítěte.
Text z knihy Duchovní příčiny nemocí – Staněk Josef / Brzobohatá Jana – vydavateľstvo AGAPE
Ďalšie knihy od Staněk / Brzobohatá
Duchovná príčina ochorenia astmy detskej podľa L. Hayovej spočíva v strachu zo života. Pozitívne tvrdenie na odstránenie ochorenia - toto dieťa je v bezpečí a je obklopené láskou a starostlivosťou.